Kým chcem byť

Príhovor na začiatku školského roka 2016/2017
Pred nedávnom som bol na jednom seminári, kde sme sa navzájom, v rámci zoznamovania, pýtali rôzne otázky, aby sme toho druhého lepšie spoznali. Jedna z otázok smerovala k tomu, čím som chcel byť, keď som bol malý. Tá otázka ma zaskočila, ale keďže sme mali iba málo času na rozmyslenie, povedal som prvú vec, ktorá mi napadla: chcel som byť kozmonautom. Keď som nad tým uvažoval, prišiel som na to, že keď som bol malý nemal som nejakú zvláštnu predstavu o tom, kým chcem byť. Možno je to u chlapcov oveľa viac bežná vec, ako u dievčat. Dievčatá vedia skôr, že chcú byť učiteľky, lekárky, kaderníčky alebo iné užitočné profesie, u nás chlapcov je to zložitejšie. Trvá nám niektorým, akosi dlhšie kým zistíme, čo vlastne chceme robiť, hoci nechcem zovšeobecňovať.
Najprv som chcel byť smetiar, nie ten čo šoféruje, ale ten vzadu – naskakovač. Môj kolega Maťo Pilát, mal v tom oveľa jasnejšiu predstavu, chcel byť naskakovač – ľavé krídlo. Keď som prešiel zo škôlky do základnej školy tak to už som chcel byť, kozmonautom, lebo všetci chceli byť kozmonautmi, ale ešte predtým možno indiánom Winetoum alebo jeho priateľom Old Shaterhandom. Keď počas školy sme dostali príležitosť hrať sa na počítačoch a programovať, veľmi ma to fascinovalo, bavila ma matika, fyzika, počítače, hral som basketbal, bavili ma všetky veci, ktoré boli k dispozícii, dokonca som háčkoval a štrikoval. Nešiel mi slovenský jazyk, hlavne diktáty a nemal som rád dátumy v dejepise. Veci a predmety, ktoré som mal rád určovali, čo by som neskôr rád robil.
Počas revolúcie v roku 1989 som bol už v prvom ročníku na gymnáziu a tam som mal šťastie na výborného učiteľa slovenského jazyka, ktorý ma naučil mať rád diela klasikov, v rovnakom čase som sa začal zaoberať filozofiou a štúdiom Biblie. Zároveň som začal chodiť do cirkevného zboru, kde som stretol skvelého brata farára Hroboňa, ktorý bol pre mňa veľkou inšpiráciou v službe, v prístupe k ľuďom ale hlavne v dôslednom štúdiu Biblie a jej výkladu. Nečudo, že keď som si mal podať prihlášku na vysokú školu, voľbou bolo buď štúdium teológie alebo učiteľský smer matematiky a fyziky, dvoch predmetov, ktoré som mal rád už od základnej školy. Títo dvaja ľudia najvýznamnejšie ovplyvnili moje smerovanie a to, kým som chcel byť.
Čím by ste chceli byť vy deti, žiaci, študenti? Čím ste chceli byť vy rodičia, keď ste boli v ich veku? Ako Vám pomohla v tom škola?
O tom, kým chceme alebo by sme chceli byť hovorím z dvoch dôvodov:
1. Prvý dôvod je ten, že máme 188 školských dní v tomto roku a bola by škoda nevyužiť ich na plno. Vraj škola by mala pripravovať na život, ale nemala by sa v nej žiť život? Čo keby sme už teraz žili život matematika, ale neučili sa o matematike? Čo keby sme už teraz hovorili a využívali prakticky angličtinu a nečakali na neskôr, čo ak teraz by som sa nemal len učiť o slovenskom jazyku, ale už teraz tvoril a písal v materinskom jazyku. Neučil sa o hudbe alebo bol hudobníkom, dnes, zajtra, počas 188 dní celého školského roka. Nie je škoda stráviť minimálne 13 rokov prípravou a učením sa niečoho, čo raz možno využijeme? Nechceme to žiť už teraz a naplno?
2. Mnohí hovoria, choďte za svojím snom, no niekedy ani nevieme o čom snívame, a ten náš sen môže inak vyzerať keď máme 6 rokov a inak keď máme 40. A to je druhý dôvod, že hoci sa naše sny o tom, kým chceme byť s vekom menia, nemusí sa meniť význam toho kým chcem byť. V tom prípade by sme mali ísť za svojim snom.
Čo ak za našimi snami je len túžba robiť niečo, čo nás presahuje, čo je užitočné pre tých okolo nás, niečo, čo je chvály hodné, niečo čo pretrvá, aj keď sa posunieme niekde inde, alebo už tu nebudeme.
Môžeme sa naučiť možno hodnotám, ktoré sú za našimi snami skryté a v ktorých by mali byť žiaci podporovaní tak v škole ako aj doma. Ako je napríklad odvaha, spoľahlivosť priateľstva, milosrdenstvo, túžba pochopiť veci do hĺbky, v poctivom v hľadaní odpovedí a vo viere v Boha. To je naše skutočné povolanie to je to, kým máme byť, naša najlepšia verzia nás samých. Keď v tom budeme mať jasno, potom je jedno, či bude niekto smetiar, kozmonaut, matematik, filozof, spisovateľ, podnikateľ, lekár, učiteľ alebo športovec, pretože vtedy budeme mať srdce na správnom mieste. To je to, o čom sme sa počas gymnaziálneho Campu pre prvákov sme sa snažili hľadať odpovede na otázky: Kto som, kam patrím, aké sú moje talenty, dary, či silné stránky a v akom povolaní by som ich mohol využiť, ďalej sme sa rozprávali, kto je môj blížny alebo komu som blížny ja. To si myslím, že sú otázky pre ktoré by mal byť priestor v škole.
Prajem Vám žiaci, aby ste podobne ako ja, aj Vy, aby ste našli v škole alebo v cirkvi aspoň jedného inšpiratívneho človeka, ktorý by Vám veril, dal Vám priestor, aby ste mohli uplatniť svoje silné stránky, svoje od Boha dané talenty tak dnes ako aj neskôr vo svojom budúcom povolaní, aby ste boli tou najlepšou verziou samých seba, Biblia to volá, aby ste boli na Boží obraz.
Vám učitelia prajem, aby ste boli inšpiráciou pre ďalšie smerovanie v živote aspoň pre jedného malého človiečika, aby ste v nich hľadali skvelé dary a silné stránky, ktorými ich Boh obdaroval.

Mgr. Jozef Sopoliga, riaditeľ

ADRESA

Evanjelická spojená škola

M. R. Štefánika 17

036 01 Martin
E-MAIL

essmt(at)essmt.sk
TELEFÓN

+421 43 324 0074

+421918 395 516