Oslavy 15. výročia našej školy sú v prvom rade svedectvom o Bohu, ktorého môžeme cez príbehy našich žiakov, rodičov a učiteľov spoznávať. Každý príbeh je pre nás povzbudením a napĺňa nás vďačnosťou za všetko, čo sa za tých 15 rokov okolo Memorandového námestia v Martine udialo. Svedčia o tom aj nasledujúce svedectvá Vás – rodičov našich žiakov.
Rodina Strelková: „Pri spätnom pohľade na obdobie, odkedy sme sa stali súčasťou tejto školy nás napĺňa pocit spokojnosti a vďačnosti. Teší nás, keď vidíme, ako sa náš syn každé ráno teší do školy a má radosť zo štúdia aj športových úspechov, ktoré pod vedením obetavých učiteľov dosahuje. Sme Bohu vďační za toto spoločenstvo, vďaka ktorému môže náš syn lepšie pochopiť vieru a nemusíme ho do dobrých vecí nútiť, ale stávajú sa pre neho prirodzené.“
Slávka Drahošová, matka maturanta Jána Drahoša: „V roku 2004 sme sa rozhodli, že pôjdeme
do projektu novej školy a zapíšeme deti do prvého ročníka. Netušili sme ako to pôjde, či škola bude životaschopná a taktiež, či naše deti budú dobre pripravené. Dnes môžem povedať, že všetko, čo sme prežili, bolo nad naše očakávania. Z našich šesť ročných prváčikov, hľadajúcich ustráchaným pohľadom rodičov, vyrástli krásni mladí ľudia pripravení do života nielen po stránke vedomostnej, ale aj po kresťanskej. Pre mňa, ako rodiča, to bolo obdobie, ktoré mi dalo mnoho nezabudnuteľných momentov pri rôznych triednych a školských aktivitách, ako aj pri sociálnych projektoch. Dalo mi mnoho aj v raste viery a tým táto škola plní obrovskú misijnú úlohu. Stretla som skvelých ľudí a to nielen z radov učiteľov, ale najmä rodičov a žiakov. Vznikli medzi nami priateľstvá na celý život. Na záver už len jedno veľké ĎAKUJEM.“
Rodina Huťková: „S našou školou sme v úzkom kontakte nielen prostredníctvom štúdia našej dcéry ale aj spoločných školských brigád či rodinných služieb Božích, v rámci ktorých môžme ešte hlbšie precítiť zážitok viery a spoločenstva. Keď vidíme, ako v tomto spoločenstve rastie nielen naša dcéra ale aj škola, napĺňa nás to vďačnosťou a bázňou voči Bohu a jeho úžasnému dielu, ktoré koná prostredníctvom obetavých učiteľov a všetkých ľudí dobrej vôle, ktorí toto dielo podporujú.“
Peter a Katka Chromčíkoví: „Hľadali sme školu, ktorá našim deťom dá aj niečo viac ako len základné vzdelanie. Školu, ktorá obohatí život našich detí aj v oblastiach kresťanstva a humanizmu, ktoré nie sú v štátnych školách tak preferované. Táto škola nás zaujala svojimi výsledkami, svojimi aktivitami a prácou s deťmi. Deti sa v škole učia spolupracovať, pomáhať si a navzájom sa rešpektovať. Teraz, po dvoch rokoch ako naše deti túto školu navštevujú, oceňujeme tiež aktívny prístup učiteľov, ako aj ich nesmiernu toleranciu, lebo naše deti nie vždy počúvajú. Fantastická je aj jazyková príprava so zahraničnými lektormi. Je perfektné vidieť ako sa konkrétne napĺňa odkaz J.A. Komenského „ škola hrou“. Naše deti chodia do školy s radosťou. A nielen deti, ale aj my rodičia máme možnosť zapojiť sa do rôznych aktivít usporiadaných školou, či rodičovským združením. Stretnutia na brigádach, či príležitostných oslavách, alebo na nedeľných bohoslužbách nám pripomínajú, že aj rodičia sú v tomto procese dôležití a nemali by svoju časť tohto výchovného procesu presúvať len na školu.“
Ľuboslava Janákova: „Keď som sa pred tromi rokmi rozhodovala na akú školu zapíšem syna, prváčika, moja voľba bola jasná. V tom istom čase sa dcéra, ktorá dovtedy päť rokov navštevovala štátnu školu, rozhodla pre zmenu, akosi jej niečo chýbalo a v bežnej škole sa jej iným potrebám (nielen akademickým) nevenovala pozornosť. Preto sme sa rozhodli pre prestup na EZŠ, konkrétne do 6. ročníka. Dnes s vďačnosťou Bohu viem, že naše rozhodnutia boli správne. Nie je to len škola, je to hlavne komunita ľudí, ktorí sú vedení Duchom Svätým a to prináša ovocie v podobe lásky, spolupatričnosti, ochoty a radosti, z čoho profitujú nielen naše deti, ale aj my rodičia. Motto školy …aby v pravde a láske rástli v Kristovi každom smere… je pre mňa naplnené do poslednej bodky.“