Svet moderných technológií napreduje veľmi rýchlo a je veľmi ťažké odhadnúť, ako bude vyzerať o 15 – 20 rokov. Jedna z oblastí sa ale stále viac dostáva do popredia, a to je robotika. Už teraz je zrejmé, že sa roboty v rôznych podobách stanú súčasťou nášho pracovného i súkromného sveta. Je teda predpoklad, že trh práce si bude vyžadovať stále viac ľudí schopných vytvárať takéto technológie. Napriek tomu je len veľmi málo škôl, kde sa robotike deti venujú, aj to len na krúžkoch mimo štandardných hodín informatiky. Na našej škole k tomu ale chceme pristúpiť inak.
Je robotika pre každého?
Výučba robotiky potrebuje rovnako ako iné oblasti svoju postupnosť. Deti pri nej potrebujú dve veci. Využiť tzv. algoritmické myslenie – t.j. schopnosť plánovať postupnosti príkazov a naučiť sa vytvárať konštrukcie, ktoré umožnia robotovi fyzicky vykonať to, na čo je určený. Obe tieto zručnosti je potrebné ich rozvíjať u detí postupne.
Na prvom stupni našej základnej školy začíname pracovať s robotickým včielkami. Pomocou nich budujeme u detí priestorovú predstavivosť a robíme prvé kroky v algoritmickom myslení. Znie to možno zložito, ale je to skvelá zábava.
V 3. a 4. ročníku počas úvodnej hodiny s Beebotmi (včielkami) sme si zahrali jednoduchú hru. Najprv sa Beebot predstavil žiakom jednoduchým programom, o ktorom žiaci nevedeli, ako ho pani učiteľka naprogramovala. Potom bolo úlohou žiakov naprogramovať svoje včielky tak, aby to zopakovali. Začínali sme približne 4 – 5 príkazmi a postupne sme úlohu sťažovali. Pri 8 – 12 príkazoch už museli žiaci hľadať skupinu sústavne sa opakujúcich príkazov, aby dokázali úlohu vyriešiť. V prípade, že sa úlohu podarilo zvládnuť a všetky včielky predviedli perfektne zosynchronizovaný pohyb, deti jasali od nadšenia.
Druhou úlohou bolo vytvoriť prekážkovú dráhu. Každá dvojica žiakov si programovala svoju včielku samostatne tak, aby zvládla slalom medzi peračníkmi alebo kvetináčmi. V niektorých skupinách sme zorganizovali aj preteky Beebotov a rozoberali, prečo všetky neprešli úplne rovnakú dráhu a čo ich mohlo ovplyvniť.
Veríme, že prvá skúsenosť detí s robotmi bola pozitívna a zaujímavá a že na druhom stupni si radi zvolia predme aplikovaná informatika, kde pre žiakov už máme pripravené Lego roboty, s ktorými veríme, že zažijú ešte viacej zábavy. V rámci tohto predmetu naši siedmaci napríklad vyrábali robotické „zlaté prasiatka“, ktoré sa vedeli vyhýbať prekážkam a pohybovali sa náhodne medzi malými drobcami počas prezentácie na vianočnej besiedke. Hoci niektoré prasiatka boli na konci prezentácie boli spolovice rozpadnuté, ale za tú zábavu to stálo.
Kam sa chceme posunúť?
Aby sa robotika stala prirodzenou súčasťou informatiky, je potrebné, aby sa žiaci s nimi mohli oboznamovať postupne so stupňujúcou sa náročnosťou. Z toho dôvodu chceme zakúpiť ďalšie roboty, na ktorých deti postupne ovládnu základy programovania, jednoduché a intuitívne programovacie konštrukcie. Ak naše plány vyjdú, časom by sme chceli začať vytvárať vlastné roboty napríklad aj s pomocou 3D tlačiarne. Všetko samozrejme súvisí s tým, či sa nám podarí zohnať dostatok financií. Ak sa nám, ale náš plán podarí zrealizovať, môže sa naša škola stať priekopníkom v zavádzaní robotiky do informatiky už od základnej školy.
Každú pomoc – finančnú, vo forme modlitby alebo aspoň držiace palce uvítame.
Mgr. Eva Uličná, učiteľka informatiky