Špeciálno-pedagogické poradenstvo

• prekonzultovať problémy Vášho dieťaťa, ktoré vyplývajú z ťažkostí v učení (v čítaní, písaní, počítaní, v reči a iné),
• poskytnúť odborné intervencie Vášmu dieťaťu individuálne alebo skupinovo,
• odporučiť Vám diagnostické vyšetrenie v poradenskom zariadení v prípade podozrenia napr. na vývinové poruchy učenia alebo pozornosti,
• usmerniť Vás pri domácej príprave, učebných stratégiách v prípade, že má Vaše dieťa ťažkosti v učení alebo diagnostikované špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby,
• odporučiť vhodné stimulačné programy a cvičenia, ktoré rozvíjajú oslabené schopnosti Vášho dieťaťa,
• spoločne s pedagógmi a poradenskými odborníkmi môžeme odporučiť vhodné prístupy vo vyučovacom procese rešpektujúce obmedzenia Vášho dieťaťa,
• sprostredkovať skríningové vyšetrenia za účelom včasnej odbornej intervencie,
• poskytnúť poradenstvo v oblasti pripravenosti dieťaťa na povinnú školskú dochádzku a odporučiť vhodné metódy na stimuláciu oslabených oblastí,
• poradenstvo v oblasti profesionálnej orientácie žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami v spolupráci s kariérnym poradcom a odbornými zamestnancami poradenských zariadení,
• poradenstvo v oblasti úpravy podmienok prijímacích skúšok na stredné školy pre žiakov, ktorí sa v našej škole vzdelávajú formou školskej integrácie,
• poradenstvo v oblasti možností vykonania maturitnej skúšky u žiakov vzdelávaných formou integrácie.

• v prvom rade oslovte triedneho učiteľa alebo školského špeciálneho pedagóga a psychológa,
• dohodnite si stretnutie na uvedenom tel. čísle, mailovej adrese alebo osobne.

Vaše dieťa by malo nastúpiť v septembri do 1. ročníka?

Vstup do školy predstavuje pre dieťa množstvo zmien, nových povinností, často nesmiernu záťaž a nároky. Nie všetky 6-ročné deti sú schopné v tomto veku zvládnuť nároky 1. ročníka. Každé zdravotné oslabenie, oneskorenie psychického vývinu či iné drobné nedostatky môžu spôsobiť to, že dieťa nebude schopné udržať krok so svojimi rovesníkmi a nezvládne nároky základnej školy.

Týmto nepríjemnostiam sa dá predísť. 

Školská zrelosť je taký stupeň vývinu, ktorý umožní dieťaťu osvojenie si školských zručností a vedomostí. Je to zrelosť telesná, psychická aj sociálna.

Fyzickú (telesnú) zrelosť posúdia detskí lekári pri predškolských zdravotných prehliadkach.

Psychickú zrelosť posúdia psychológovia v centrách výchovného poradenstva a prevencie. Zistia aktuálny stav schopností dieťaťa a úroveň vývinu jeho osobnosti.

Dôležitá je však aj pripravenosť dieťaťa, ktorú môžu ovplyvniť dospelí. Či už sú to rodičia, starí rodičia, no predovšetkým učiteľky MŠ.

Školská zrelosť a pripravenosť tvoria školskú spôsobilosť dieťaťa.

Budúci prvák by mal vedieť :

• samostatne sa obliecť a obuť,
• pozapínať gombíky a zaviazať šnúrky,
• samostatne sa najesť a obslúžiť na WC,
• dieťa by malo byť obratné (udržať rovnováhu, vedieť skákať, behať, hádzať a chytať loptu),
• správne vyslovovať všetky hlásky,
• vyjadrovať sa plynule a zreteľne,
• kresliť tak, že línie sú pevné a neroztrasené,
• nakresliť postavu so všetkými základnými znakmi,
• správne držať ceruzku,
• vystrihnúť jednoduchý tvar podľa predkreslenej čiary,
• poznať základné farby, geometrické tvary,
• spočítať niekoľko predmetov do „päť“,
• porozprávať obsah krátkej rozprávky a rozumieť jej obsahu,
• naučiť sa naspamäť detskú pesničku a básničku,
• orientovať sa v priestore a poznať kde je „vpredu“, „vzadu“, „hore“, „dole“, „vpravo“, „vľavo“,
• deliť slová na slabiky, určiť prvú hlásku v slove,
• rozlišovať množstvo, veľkosť a poradie,
• porozumieť veku primeraným inštrukciám,
• odpovedať na otázky, pýtať sa.

 Ako by sa mal budúci prvák správať :

• vydrží pri hre alebo inej činnosti aspoň 15 až 25 minút,
• začatú prácu alebo hru dokončí, nezačína neustále niečo nové, neodbieha,
• na nové osoby a prostredie si zvyká bez väčších problémov (neplače, neskrýva sa za rodičov, neuteká preč),
• nie je agresívny, spory s deťmi dokáže riešiť väčšinou bez bitky, hádky, vzdorovitosti,
• nepomočuje sa.

 Ak máte pochybnosti, či Vaše dieťa zvládne nároky základnej školy, či je dostatočne pripravené na školskú dochádzku, navštívte centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie, kde psychológ dokáže presnejšie zistiť úroveň školskej zrelosti a pripravenosti Vášho dieťaťa. Poradí Vám ako môžete svoje dieťa pripraviť na školu v tej oblasti, v ktorej má ešte problémy a poskytne Vám vhodné rozvíjajúce cvičenia a materiály. V niektorých prípadoch však pomôže na základe dohody s rodičmi len odklad povinnej školskej dochádzky. Toto riešenie je vhodné v nasledujúcich prípadoch :

• ak je dieťa hravé, nedokáže sa primerane koncentrovať,
• ak má vážnejší rečový nedostatok, či iný zdravotný problém,
• ak má dieťa nedostatky v grafomotorickom prejave spôsobené nezrelosťou jemnej motoriky, 
• ak má problémy v ďalších oblastiach dôležitých pre úspešné zvládnutie nárokov školy.

K rozhodnutiu o odklade školskej dochádzky potrebujete :

• žiadosť adresovanú riaditeľovi ZŠ,
• odporučenie príslušného zariadenia výchovného poradenstva a prevencie, 
• odporučenie od lekára.

Podľa platnej legislatívy, odbornej literatúry a metodických materiálov spracovala PaedDr. Zuzana Staňová.

Integrácia-začlenenie znamená výchovu a vzdelávanie žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami (žiakov so zdravotným znevýhodnením - telesným alebo zmyslovým postihnutím, s narušenou komunikačnou schopnosťou, s mentálnym postihnutím, s vývinovými poruchami - poruchami aktivity a pozornosti, s poruchami učenia, s poruchami správania, s autizmom, ďalej nadaného žiaka a žiaka zo sociálne znevýhodneného prostredia) v bežnej triede ZŠ.  Môže sa uskutočniť až po diagnostických vyšetreniach (po psychologickom a špeciálno-pedagogickom vyšetrení) v zariadeniach výchovného poradenstva a prevencie (Centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie a Centrum špeciálno-pedagogického poradenstva), kde na základe výsledkov odborníci navrhnú vzdelávanie formou školskej integrácie – začlenenia.

Rozhodnutie (oznámenie) o prijatí žiaka, ako integrovaného-začleneného (zmena formy vzdelávania) vydáva riaditeľ školy na základe písomnej žiadosti zákonných zástupcov žiaka a písomného vyjadrenia zariadenia výchovného poradenstva a prevencie (CPPPaP, CŠPP).

Následne sa s diagnózou a prognózou žiaka oboznámia všetci vyučujúci. Úlohou triednych učiteľov je v spolupráci so špeciálnym pedagógom a ostatnými vyučujúcimi  vypracovať individuálny výchovno-vzdelávací program (zahŕňa podmienky integrácie). 

Konkrétne problémy, pri ktorých môžeme uvažovať o integrácii-začlenení:

• zrakové postihnutie
• sluchové postihnutie
• telesné postihnutie
• zdravotné ťažkosti (epilepsia, cukrovka, tikové poruchy...)
• komunikačné poruchy (dysfázia, zajakavosť...)
• špecifické vývinové poruchy učenia
• poruchy správania
• porucha aktivity a pozornosti
• mentálne postihnutie (iba v tom prípade, ak v mieste bydliska nie je špeciálna základná škola)
• intelektové nadanie

Podľa platnej legislatívy spracovala PaedDr. Zuzana Staňová.

ADD – attention deficit disorder – porucha pozornosti

ADHD – attention deficit hyperactivity disorder – porucha pozornosti sprevádzaná hyperaktivitou

Základné prejavy ADD:

• ľahká rozptýliteľnosť vonkajšími podnetmi,
• problémy s počúvaním a plnením príkazov,
• problémy so zameraním a udržaním pozornosti,
• problémy so sústredením sa na úlohu a jej dokončenie,
• nevyrovnané výkony v škole (niekedy úlohu splní, inokedy nie, výkon žiaka sa neustále mení),
• „vypínanie“ pozornosti, čo môže vyzerať ako zasnenosť,
• neporiadnosť (žiak stráca alebo nemôže nájsť svoje veci, na lavici a svojom pracovnom stole má dokonalú spúšť),
• má ťažkosti so samostatnou prácou,
• nedostatočné študijné výsledky.

Základné prejavy ADHD (okrem vyššie uvedených aj) :

• vysoká miera aktivity – pôsobí, akoby bolo v neustálom pohybe, nenechá v pokoji ruky, ani nohy, vrtí sa, padá zo stoličky, vyhľadáva blízke predmety, s ktorými sa hrá, dáva ich do úst, prechádza sa po triede,
• nemôže sa dočkať, kým príde na rad, skáče do reči ostatným – slabé sebaovládanie,
• vyrušuje, často nadmerne hovorí,
• rýchle, nepremyslené reakcie – najskôr reaguje, až potom premýšľa,
• neschopnosť dokončiť úlohu, často nedokončí jednu úlohu a už sa púšťa do druhej,
• má problémy so striedaním činností, s prechodom k inej činnosti,
• neprimerané reakcie aj na drobné podnety, agresívne správanie, ľahko sa dá vyviesť z miery náhodnými, nepodstatnými príhodami,
• nižšia sebaúcta, znížené sebahodnotenie,
• sociálna nezrelosť,
• telesná neobratnosť.

DIAGNOSTICKÉ KRITÉRIÁ ADHD

Príznaky musia trvať najmenej 6 mesiacov, objavujú sa pred 7. rokom života dieťaťa, vyskytujú sa doma i v škole.

Diagnostické znaky poruchy pozornosti :

1. Nevšimne si často drobnosti, detaily, robí povrchné chyby v školskej práci, pri práci alebo iných činnostiach.
2. Často má problém vydržať dlhšie pri jednej úlohe.
3. Vyzerá, že nepočúva, keď mu iní niečo hovoria.
4. Často nesplní príkazy úplne a svoju prácu, školskú prácu si nedokončí.
5. Má často problém zorganizovať si úlohy a aktivity.
6. Vyhýba sa, má odpor alebo len s nechuťou robí domáce úlohy, spolupracuje pri vyučovaní.
7. Často stráca predmety, ktoré potrebuje k svojim aktivitám (napr. hračky, zošity, ceruzky, knihy...)
8. Ľahko sa nechá rozptýliť vonkajšími podnetmi.
9. Je zábudlivý v každodenných činnostiach.

(O poruchu pozornosti sa jedná, ak sa objavuje aspoň 6 z vyššie uvedených príznakov).

Diagnostické znaky hyperaktivity :

1. Nedokáže vydržať bez pohybu – neustále pohybuje rukami, nohami, pohojdáva sa na stoličke.
2. V situáciách, kde sa očakáva, že bude sedieť, nevydrží – vyskakuje zo stoličky.
3. Nedokáže dlhšie stáť – pobehuje, šplhá a vešia sa na okolité predmety.
4. Nevie sa hrať potichu.
5. Pôsobí ako by mal v sebe motor.
6. Často a veľa rozpráva, nie k veci.

(O hyperaktivitu sa jedná, ak sa objavuje aspoň 6 z vyššie uvedených príznakov).

Diagnostické kritériá impulzivity :

1. Vyhŕkne odpoveď skôr ako doznie otázka.
2. Nevydrží stáť v rade pri hrách alebo skupinových situáciách – predbieha sa, odbieha.
3. Prerušuje ostatných, skáče im do reči.

(O impulzivitu sa jedná, ak sa objavuje aspoň 1 z vyššie uvedených príznakov).

Treba si však uvedomiť, že každé dieťa je jedinečná bytosť s rôznou kombináciou prejavov správania, silných a slabých stránok, záujmov a zručností.

Porucha pozornosti a hyperaktivita nie sú choroby. Je to stav fungovania mozgovej činnosti, spôsob fungovania mozgu. Mozog je z rôznych príčin nastavený na nadmernú aktivitu, chýbajú alebo sú oslabené tlmivé procesy mozgu, ktoré brzdia zvýšenú motorickú činnosť. Pri poruchách pozornosti sa predpokladá, že systémy mozgu, ktoré sú zapojené do komplexu funkcií súvisiacich s pozornosťou, sú oslabené, alebo ešte nezrelé.

 Podľa odbornej literatúry a metodických materiálov spracovala PaedDr. Zuzana Staňová.  

Dyslexia – porucha čítania

Dysgrafia – porucha písania a grafického prejavu

Dysortografia – porucha pravopisu

Dyskalkúlia– porucha matematických schopností

Dyspraxia – porucha motorickej funkcie, postihnutie pohybovej koordinácie

(Porúch učenia je v odbornej literatúre uvádzaných viac, my uvádzame najčastejšie sa vyskytujúce poruchy učenia v školskej praxi.)

Špecifické vývinové poruchy učenia postihujú značnú časť detskej i dospelej populácie. Ide o heterogénnu skupinu ťažkostí s čítaním, písaním, pravopisom a matematikou. Skôr sa vyskytujú vo vzájomnej kombinácii než izolovane. Ide o oslabenia v schopnostiach a funkciách primárne potrebných k získaniu základných školských zručností pri priemernej inteligencii.

Ťažkosti sa prejavujú od začiatku školskej dochádzky. Deti s poruchami učenia si ťažko osvojujú učivo bežnými výučbovými metódami, hoci majú primeranú inteligenciu a dostatočne podnetné rodinné prostredie. Poruchy učenia vznikajú na základe dysfunkcií centrálnej nervovej sústavy, nevyzretosti kognitívnych centier mozgu, majú však aj dedičný pôvod. Dôsledky porúch učenia (frustrácia, traumatizácia, depresie, problémy v správaní...zapríčinené neustálymi školským neúspechmi) bývajú často závažnejším problémom ako poruchy samotné. Negatívne ovplyvňujú osobnostný, sociálny, vzdelávací a profesijný vývin týchto detí. Potrebné je preto včasné podchytenie detí s poruchami učenia, individuálny prístup, pozitívna motivácia, správne techniky a metódy práce, reedukačno-terapeutická starostlivosť.

Ak výsledky Vášho dieťaťa v škole nezodpovedajú vynaloženej námahe, aj keď sa každodenne s dieťaťom pripravujete na vyučovanie, ak zistíte, že Vaše dieťa má ťažkosti s osvojením si písania, čítania, počítania a nachádzate v jeho prejavoch niektoré príznaky porúch učenia, oslovte triedneho učiteľa a školského špeciálneho pedagóga. Tí Vás nasmerujú na odbornú pomoc do poradenského zariadenia, kde zdiagnostikujú Vaše dieťa, určia jeho silné a slabé stránky, stanovia diagnózu (pomenujú problém), navrhnú optimálne postupy, adekvátnu reedukáciu a terapiu (nápravnú starostlivosť).

Dyslexia (porucha čítania) – porucha postihuje rýchlosť, techniku, presnosť čítania a porozumenie textu. Dieťa lúšti písmená, hláskuje, viazne spájanie písmen do slabík a slabík do slov. Dlho slabikuje, domýšľa slová, zamieňa písmená. Najčastejšie tvarovo a zvukovo podobné.

Prejavy dyslexie :

• ťažkosti v poznávaní jednotlivých písmen (viazne spojene písmeno – hláska),
• zámena tvarovo podobných písmen napr. b-d-p, m-n, u-n, z-s, k-h, a-e, 
• zámena písmen, ktorých hlásky sú akusticky podobné napr. ž-š, h-ch, b-p, z-s, k-g, t-d, ť-ď...
• zámena funkčne podobných písmen napr. samohlások a-e-o-u, spoluhlások h-k-l...,
• vynechávanie písmen v slovách, slov vo vetách,
• ťažkosti v spájaní hlások do slabík, slabík do slov,
• ťažkosti pri prechode od slabikovania k plynulému čítaniu,
• často sa vyskytuje tzv. „dvojité čítanie“ (tiché predčítavanie slov),
• ťažkosti v čítaní slov, v ktorých sa vyskytuje skupina spoluhlások,
• deformovanie slov, prípadne vsúvanie písmen do slov, ktoré sa tam nevyskytujú,
• problémy v dodržiavaní interpunkčných znamienok – nerešpektovanie bodiek, otáznikov, dĺžňov,
• nerozlišovanie mäkkých a tvrdých slabík – mäkké slabiky čítajú tvrdo a naopak,
• po prečítaní textu často neschopnosť reprodukovať a povedať vlastnými slovami obsah prečítaného textu,
• plytké dýchanie pri čítaní – tenzia – napätie,

Dysgrafia (porucha písania) – je znížená schopnosť až neschopnosť osvojiť si zručnosť písania. Porucha postihuje grafickú (formálnu stránku) písomného prejavu, nie obsahovú. Ťažkosti sa prejavujú pri osvojovaní si tvarov písma, v ich napodobňovaní a zapamätávaní. Písmo dieťaťa s dysgrafiou je nezrelé až nečitateľné.

Prejavy dysgrafie :

• nedodržiavanie veľkosti a tvaru písmen,
• nesprávny sklon písma,
• dieťa s dysgrafiou si nepamätá tvar písmena, dlho si naň spomína (čo pretrváva aj vo vyšších ročníkoch), nevie ho napodobniť,
• v jeho písomnom prejave sa objavujú zrkadlové tvary písmen,
• nedodržiava liniatúru (píše pod riadok, nad riadok...),
• neúmerne pomalé tempo písania,
• písanie neobratné,
• línie a ťahy ostré, neplynulé,
• zvýšený tlak na podložku,
• nesprávny úchop pera,
• žiak často škrtá, prepisuje písmená,
• písmo je ťažko čitateľné,
• zamieňa podobné písmená m/n, b/d, h/k/l, z/s, a/o, t/d...,

Dysortografia (porucha pravopisu) – nepostihuje celú oblasť gramatiky, týka sa len tzv. špecifických dysortografických javov. Deti s dysortografiou majú slabší jazykový cit, čo sa následne prejavuje ťažkosťami v aplikácii naučených pravopisných pravidiel.

 Prejavy dysortografie .

• ťažkosti v diskriminácii mäkkých a tvrdých slabík dy/di, ty/ti, ny/ni, ly/li,
• písanie slabík di, ti, ni, li, de, te, ne,le s mäkčeňom,
• problematická diskriminácia krátkych a dlhých samohlások,
• nerešpektovanie poradia písmen v slovách, vynechávanie písmen, prehadzovanie poradia písmen v slovách, vkladanie samohlások do spoluhláskových skupín, pridávanie písmen,
• nezvládnutá analýza viet, nerozlišovanie hraníc viet, spájanie slov vo vetách.

Dyskalkúlia (porucha matematických schopností) – ide o významne narušenú štruktúru vlôh pre matematiku pri normálnej úrovni a štruktúre všeobecnej inteligencie, s výnimkou matematického faktora. Dyskalkúlia znamená zaostávanie v schopnosti rozumieť matematickým pojmom, vzťahom a uplatňovať ich pri riešení matematických úloh.

Prejavy dyskalkúlie:

Praktognostická dyskalkúlia

• dieťa má ťažkosti zoradiť predmety podľa farby, veľkosti, tvaru, dĺžky...
• nedokáže porovnávať skupiny podľa počtu,
• nevie odhadovať počet predmetov bez zratúvania,
• v geometrii – ťažkosti v diferenciácii geometrických tvarov.

Verbálna dyskalkúlia

• dieťa má ťažkosti v slovnom označovaní množstiev, počtov predmetov, číslic, operačných znakov, či aritmetických úkonov,
• nedokáže ukázať slovne udaný počet prstov, predmetov,
• nevie menovať rad čísel v smere vzostupnom a zostupnom, násobky čísel, párne a nepárne čísla.

Lexická dyskalkúlia

• dieťa nevie čítať matematické symboly (napr. číslice, operačné znaky),
• zamieňa operačné symboly napr. + za -, . za :
• nie je schopné prečítať viacmiestne čísla s nulami, čísla napísané zvisle,
• zamieňa tvarovo podobné čísla napr. 6/9, 3/8, rímske číslice VI / IV, číslo 561 prečíta ako 5, 6, 1

Grafická dyskalkúlia

• dieťa nevie napísať matematické znaky, číslice...
• má ťažkosti pri písaní viacmiestnych čísel (píše ich v opačnom poradí, zabúda písať nuly),
• píše neprimerane veľké číslice, písomný prejav je neúhľadný,
• pri písaní pod seba nie je žiak schopný umiestňovať jednotky pod jednotky, desiatky pod desiatky ...
• v geometrii sa objavujú problémy pri rysovaní.

Operačná dyskalkúlia

• ťažkosti v matematických operáciách, ako je sčítanie, odčítanie, násobenie, delenie...
• často sa objavujú zámeny matematických operácií,
• deti s operačnou dyskalkúliou sa často uchyľujú k písomnému počítaniu aj takých príkladov, ktoré možno ľahko zvládnuť spamäti,
• ťažkosti pri riešení kombinovaných úloh, kde je potrebné udržať v pamäti jednotlivé výsledky tzv. reťaz 5+3+8-2

Ideognostická dyskalkúlia

• nedostatky v pojmovej činnosti, v chápaní matematických pojmov a vzťahov medzi nimi,
• nedostatky v číselnom rade (počítanie po dvoch, po piatich atď.),
• číslo napr. 6 vedia prečítať aj napísať, ale nechápu, že 6 je 2.3, 3+3, 10-4,
• ťažkosti sa prejavujú v slovných úlohách, dieťa nie je schopné previesť z praxe vychádzajúcu úlohu do systému číslic a riešiť ju.

Každé dieťa je svojim spôsobom originálne, neexistuje jeden jednoduchý predpis, ako s týmito deťmi pracovať. Vždy je nutné vychádzať z konkrétneho prípadu, metódy a formy individualizovať.

Skutočná kvalita učiteľa sa prejaví práve v tom, aký postoj zaujme k problémovému dieťaťu. Nie je umenie dokázať týmto deťom, že niečo nevedia, ale je umenie dať im príležitosť ukázať, že niečo vedia.

 

Podľa odbornej literatúry a metodických materiálov spracovala PaedDr. Zuzana Staňová