Na našej škole máme veľa šikovných študentov a žiakov, ktorí sú v mnohých smeroch výnimoční. Spolu s kolegami sme sa rozhodli, že si to budeme viac všímať a oceníme každý mesiac niekoho, kto urobil niečo výnimočné, napr. niekomu pomohol, inicioval nejakú zmenu alebo sa správal výnimočne slušne, nesebecky, ohľaduplne či zodpovedne. Chceme tak vyzdvihnúť tých, ktorí svojím správaním a charakterom môžu byť príkladom pre iných.
Andrej Vandlík z 3. ročníka nášho gymnázia spolu s Matejom Čajkom zo 6. ročníka boli prvými, ale nie poslednými ocenenými. Andreja sme ocenili za jeho ochotu pomôcť ľuďom v núdzi, za dobrovoľnícku činnosť a pravidelnú pomoc pri brigádach. Mateja sme ocenili za preukazovanú zodpovednosť za životné prostredie v škole, za slušné správanie, ktoré je príkladom pre iných a ochotu kedykoľvek pomôcť. Za odmenu pôjdu na obed s riaditeľom podľa vlastného výberu. Veľmi sa teším, že už teraz máme zoznam žiakov, ktorých chceme oceniť, lebo v mnohom môžu byť príkladom pre iných. Zároveň sa chcem poďakovať rodičom, ktorí túto aktivitu podporili.
Jednému z ocenených Andrejovi Vandlíkovi sme sa rohodli položiť niekoľko otázok, aby sme sa dozvedeli niečo viac o jeho vzťahu a motivácii k dobrovoľníctvu.
Fakt, aby sa mladý človek dobrovoľne angažoval pre dobro iných nie je v našej spoločnosti bežný. Čo bolo tvojou prvotnou motiváciou vystúpiť z komfortnej zóny osobného pohodlia a začať sa angažovať pre dobro druhých?
Pre túto pomoc som sa rozhodol vlastne len tak, nebolo za tým žiadne hlbšie uvažovanie. Na hodinách náboženstva sme dostali zadanie spraviť 10 hodín dobrovoľníckej činnosti, dobrovoľníctvo som už od detstva bral ako samozrejmosť. Na dedinách je to úplne bežná vec, preto som si povedal že budem chodievať pravidelne na brigády. Pán učiteľ Froľo, ktorého si veľmi vážim, vyhlásil na službách Božích brigádu, tak som mu povedal, že skúsim prísť a ešte k tomu som mal exkluzívny odvoz priamo na miesto od pána Juraja Borcovana.
Minulé leto si absolvoval mesačný pobyt v partnerskom cirkevnom zbore v USA, kde si ako dobrovoľník pomáhal v rámci rôznych projektov. Čo ti osobne dala táto skúsenosť?
Bolo to niečo úplne niečo iné ako všetka dobrovoľnícka činnosť akú som kedy robil. Jeden týždeň som pracoval s deťmi-štvrtákmi, ktoré boli zo slabých pomerov a toto bolo ako letná škola. S deckami sme hrávali pravidelne futbal alebo iné športy, bola to taká prijemná chvíľka. Ďalšia vec bola podávanie večere pre bezdomovcov v jednom areáli, v tomto sa americké služby diametrálne líšia od slovenských – možno som slabo hľadal, ale nikdy som nič podobné v Martine nevidel na pravidelnej báze tak ako to fungovalo denne v Amerike. Ďalšia vec, ktorá veľmi pozmenila celé myslenie bola jedna myšlienka môjho priateľa Collina Ethena: „you see my friend, one man CAN change the world.“ Možno to môže znieť ako pár bezvýznamných slov, no dobrovoľnícka činnosť by si toto mohla podľa mňa zvoliť ako motto.
Súčasťou stretnutí kresťanskej mládeže, ktorých Andrej zažil v USA niekoľko, bola vždy aj praktická služba ľuďom v miestnej komunite.
Andrej, aké si mal pocity, keď si preberal ocenenie z rúk riaditeľa školy?
Samozrejme, to bola pre mňa veľká pocta. Neviem či som niekedy bol vyhlásený pred celým gymnáziom. Bol som mierne zaskočený, ale pohľady učiteľov, ktorí už vedeli že to budem ja mi trošku naznačili, že to asi pán učiteľ Froľo nenechal tak, on mi totižto prisľúbil, že to nenechá bez povšimnutia.
Keby sa ťa náhodou niekto zo spolužiakov opýtal „Čo z toho máš? Prečo to robíš?“ Ako by si odpovedal?
Je to veľmi ťažká otázka, na ktorú som sa snažil odpovedať s nadhľadom. Keď som túto otázku dostal prvýkrát, mierne ma to zamrzelo, ale potom som odpovedal v zmysle „čo si mal ty z toho, že si spal do dvanástej? Ja som od šiestej na nohách vo výbornej atmosfére s partiou pánov, s dobrým pocitom že som pomohol niekomu, kto nemá toľko, koľko máme my, a ešte k tomu som si tým aj nechcene vyslúžil obed s pánom riaditeľom,“ tak čo sa oplatí – viacej pospať si, sedieť pred počítačom alebo pomôcť niekomu, kto to potrebuje?