Špeciálno-pedagogická podpora

Kedy zahájiť logopedickú starostlivosť ?

Včasná a správna logopedická intervencia je nesmierne dôležitá. Prax ukazuje, že nám pribúda počet detí s ťažkosťami v rečovom vývine. Nejedná sa len o nesprávnu výslovnosť hlások, ale aj o vyjadrovanie (slovná zásoba, tvorenie viet, ohýbanie slov) a porozumenie reči. Z toho vyplýva, že cieľom logopedickej starostlivosti je rozvíjanie reči nielen z hľadiska formy, ale aj obsahu. Zhrňujúci názov pre všetky chyby a poruchy reči je pojem „narušená komunikačná schopnosť“.

 

Potrebné je uvedomiť si, že poruchy a odchýlky vo vývine reči môžu negatívne ovplyvňovať vývin dieťaťa či už v oblasti komunikácie, sociálnych kontaktov, učenia, ale aj v iných oblastiach.

 

Logopéd je odborník, ktorý pracuje s deťmi od najútlejšieho veku, s predškolákmi, školákmi, dospievajúcou mládežou, dospelými.

 

V pracovnej náplni logopéda je aj prevencia porúch reči. Logopéd pracuje s rodičmi, vzdeláva ich a informuje.

 

Obavy rodiča sú dostatočným dôvodom na to, aby navštívil logopéda. Logopéd poradí, poučí, prípadne dieťa vyšetrí a odporučí ďalší postup.

 

V teréne pracujú klinickí logopédi (v zdravotníctve, majú svoje ambulancie) alebo sú súčasťou tímu zariadenia poradenstva a prevencie (CPP, ŠCPP) a školského

 

Ponúkame Vám možnosť, ako aktívne vstúpiť do procesu nápravy reči a jej stimulácie formou prípravných cvičení a rozvíjania reči v procese jej vývinu. Tieto cvičenia však v žiadnom prípade nemôžu nahradiť samotnú logopedickú intervenciu.

 

Dychové cvičenia

V úvodných etapách dychových cvičení fúkame do čohokoľvek, čo dieťa zaujme : bublifuk, pierka, nafukovacie hračky, balón…Pre logopedickú prácu je nutné, aby sa deti učili fúkať nosom, neskôr ústami a nakoniec striedavo nosom, následne ústami. Môžeme použiť zrkadielko, ktoré sa zarosí, alebo kúsok papiera, vaty, ktoré fúkaním deti posúvajú po podložke.

 

Cvičenia na zlepšenie obratnosti pier, jazyka

Jazyk má najdôležitejšiu úlohu pri tvorení hlások. Pre deti predškolského veku je najľahšie napodobniť pohyb jazyka dopredu a dozadu, zľava – doprava, hore – dole, oblízať si hornú peru a dolnú peru. Pritláčanie špičky jazyka (striedavo) za horné rezáky, za dolné rezáky. Ústa pri týchto cvičeniach by malo mať dieťa otvorené, zuby oddialené, fixované, sánka je pritom bez pohybu. Ďalším cvikom je pritlačenie jazyka o horné podnebie, mľasknutie a imitácia „cvalu koníka“. Ďalej by sa malo dieťa naučiť zašpicatiť jazyk pri vyplazovaní, ale aj sploštiť (vyplazovanie jazyka priamo „do špičky“ a následne „do lopaty“).

 

K cvičeniu na rozvoj obratnosti jazyka vám pomôže rozprávka (otočíme sa k dieťaťu tvárou, prípadne cvičíme pred zrkadlom):

 

Jazyk žil vo svojom domčeku. Prebudil sa a poobzeral sa okolo. Pozrel sa pred dvere (jazyk sa vysúva von z ústnej dutiny), pozrel sa hore, či svieti slniečko (konček jazyka sa dvíha dohora), potom pozrel dolu, či nie je na zemi mláka (konček jazyka sa spúšťa dolu). Potom sa poobzerá dookola (konček jazyka smeruje vpravo, vľavo, hore, dolu). Zistil, že si musí poupratovať pred domčekom (olizovanie hornej a dolnej pery končekom jazyka). Potom pokračoval v upratovaní vo svojom domčeku (jazykom prechádzame okolo zubov – horných a dolných z vonkajšej strany, líčka z vnútornej strany, uloženie jazyka za dolné zúbky, za horné zúbky). Keď mal upratané, tak sa trochu pohral. Hojdal sa na hojdačke (dvíhanie a spúšťanie lopatkovito rozloženého jazyka k hornej a dolnej pere). Potom si zajazdil na koníkovi (mľaskať jazykom na tvrdom podnebí).

 

Podľa logopédov je úlohou rodičov v jednotlivých vekových obdobiach dbať na rozvoj reči a to už od útleho veku.

 

V období od 2. do 3. rokov – obdobie rozvinutých viet

 

Dieťa používa rozvité vety. Pýta sa otázku „Čo je to?“, zaujíma ho najmä zmysel predmetu, pričom si osvojuje aj názov. Používa predložky, prídavné mená, zámená. Výslovnosť a porozumenie sa zdokonaľuje. Výrazná je zvedavosť – aktívny rozvoj slovnej zásoby.

 

Úlohou rodičov je dávať dieťaťu možnosť komunikovať v rôznych situáciách, byť mu správnym rečovým vzorom, odpovedať na jeho zvedavé otázky, s láskou mu vysvetľovať veci a udalosti okolo neho, čítať mu knihy, rozprávať príbeh.

 

V období od 3 do 4 rokov – obdobie gramatizácie

 

Dieťa vie povedať mená svojich súrodencov. Lepšie chápe obsah slov. Môžu sa vyskytnúť fyziologické ťažkosti v reči (nebezpečenstvo vzniku zajakavosti). Pýta sa otázky : Prečo? Kedy? Vie reprodukovať riekanky a krátke básničky. Rozpráva v minulom aj budúcom čase. Je schopné nielen nadviazať konverzáciu, ale ju vie aj udržať.

 

Úlohou rodičov je trpezlivo odpovedať na otázky (v krátkych súvetiach), čítať si spolu knižky, poznávať kategórie ako sú zvieratá, hračky, farby, ovocie, zelenina, rozvíjať rozprávačské schopnosti u dieťaťa.

 

po 4 rokoch – obdobie intelektualizácie

 

Reč dieťaťa by mala byť z gramatického hľadiska správna. Dieťa vie vysvetliť použitie predmetov dennej spotreby. Spontánne a súvisle dokáže rozprávať o rozličných udalostiach. Správne zopakuje dlhú vetu.
Úlohou rodičov je ďalej rozvíjať rozprávačské schopnosti dieťaťa, rozvíjať jemnú motoriku, fonematické uvedomovanie, kategorizáciu a slovnú zásobu, komentovať neznáme veci a udalosti.

 

Podľa metodických materiálov spracovala: PaedDr. Zuzana Staňová
školská špeciálna pedagogička
ESŠ Martin, 2025

Vývinové poruchy učenia postihujú značnú časť detskej i dospelej populácie. Ide o ťažkosti s čítaním, písaním, pravopisom a matematikou. Skôr sa vyskytujú vo vzájomnej kombinácii než izolovane. Najčastejšie vývinové poruchy učenia sú: dyslexia, dysgrafia, dysortografia, dyskalkúlia, dyspraxia.

 

Ťažkosti v jednotlivých oblastiach sa prejavujú od začiatku školskej dochádzky. Deti s poruchami učenia si ťažko osvojujú učivo bežnými výučbovými metódami, hoci majú primeranú inteligenciu a dostatočne podnetné rodinné prostredie. Dôsledky porúch učenia (frustrácia, traumatizácia, depresie, problémy v správaní…zapríčinené neustálymi školským neúspechmi) bývajú často závažnejším problémom ako poruchy samotné. Negatívne ovplyvňujú osobnostný, sociálny, vzdelávací a profesijný vývin týchto detí. Potrebné je preto včasné podchytenie detí s poruchami učenia, individuálny prístup, pozitívna motivácia, správne techniky a metódy práce.

 

Ak výsledky Vášho dieťaťa v škole nezodpovedajú vynaloženej námahe, aj keď sa každodenne s dieťaťom pripravujete na vyučovanie, ak zistíte, že Vaše dieťa má ťažkosti s osvojením si písania, čítania, počítania a nachádzate v jeho prejavoch niektoré príznaky porúch učenia, oslovte triedneho učiteľa a školského špeciálneho pedagóga.

 

Dyslexia (porucha čítania) – porucha postihuje rýchlosť, techniku, presnosť čítania a porozumenie textu.

Prejavy dyslexie :

• ťažkosti v poznávaní jednotlivých písmen (viazne spojenie písmeno – hláska),
• zámena tvarovo podobných písmen napr. b-d-p, m-n, atď ,
• zámena písmen, ktorých hlásky sú akusticky podobné napr. ž-š, h-ch, b-p, z-s…
• vynechávanie písmen v slovách, slov vo vetách,
• ťažkosti v spájaní hlások do slabík, slabík do slov,
• ťažkosti pri prechode od slabikovania k plynulému čítaniu,
• často sa vyskytuje tzv. „dvojité čítanie“ (tiché predčítavanie slov),
• ťažkosti v čítaní slov, v ktorých sa vyskytuje skupina spoluhlások,
• deformovanie slov, vsúvanie písmen do slov, domýšľanie slov,
• problémy v dodržiavaní interpunkčných znamienok – nerešpektovanie bodiek, otáznikov, dĺžňov,
• po prečítaní textu často neschopnosť reprodukovať a povedať vlastnými slovami obsah prečítaného textu,
• plytké dýchanie pri čítaní – tenzia – napätie,

 

Dysgrafia (porucha písania) – je znížená schopnosť až neschopnosť osvojiť si zručnosť písania. Porucha postihuje grafickú stránku písomného prejavu, nie obsahovú.

Prejavy dysgrafie :

• nedodržiavanie veľkosti a tvaru písmen, nesprávny sklon písma,
• dieťa s dysgrafiou si nepamätá tvar písmena, dlho si naň spomína (čo pretrváva aj vo vyšších ročníkoch), nevie ho napodobniť,
• v jeho písomnom prejave sa objavujú zrkadlové tvary písmen,
• nedodržiava liniatúru (píše pod riadok, nad riadok…),
• neúmerne pomalé tempo písania, písanie neobratné,
• línie a ťahy ostré, neplynulé,
• zvýšený tlak na podložku,
• nesprávny úchop pera,
• žiak často škrtá, prepisuje písmená,
• písmo je ťažko čitateľné,
• zamieňa podobné písmená m/n, b/d, h/k/l, z/s, a/o, t/d…,

 

Dysortografia (porucha pravopisu) – nepostihuje celú oblasť gramatiky, týka sa len tzv. špecifických dysortografických javov. Deti s dysortografiou majú slabší jazykový cit, čo sa následne prejavuje ťažkosťami v aplikácii naučených pravopisných pravidiel.

Prejavy dysortografie.

• ťažkosti v rozlišovaní mäkkých a tvrdých slabík dy/di, ty/ti, ny/ni, ly/li,
• písanie slabík di, ti, ni, li, de, te, ne,le s mäkčeňom,
• problematická rozlišovanie krátkych a dlhých samohlások,
• nerešpektovanie poradia písmen v slovách, vynechávanie písmen, prehadzovanie poradia písmen v slovách, vkladanie samohlások do spoluhláskových skupín, pridávanie písmen,
• nezvládnutá analýza viet, nerozlišovanie hraníc viet, spájanie slov vo vetách.

 

Dyskalkúlia (porucha matematických schopností) – znamená zaostávanie v schopnosti rozumieť matematickým pojmom, vzťahom a uplatňovať ich pri riešení matematických úloh.

Prejavy dyskalkúlie:

Praktognostická dyskalkúlia

• • ťažkosti pri zoraďovaní predmetov podľa farby, veľkosti, tvaru, dĺžky…
  • nedokáže porovnávať skupiny podľa počtu,
  • nevie odhadovať počet predmetov bez zratúvania,
  • v geometrii ťažko rozlišuje geometrické tvary.

Verbálna dyskalkúlia

• • ťažkosti v slovnom označovaní množstiev, počtov predmetov, číslic, operačných znakov,
  • nedokáže ukázať slovne udaný počet prstov, predmetov,
  • nevie menovať rad čísel v smere vzostupnom a zostupnom, násobky čísel, párne a nepárne čísla.

Lexická dyskalkúlia

• • dieťa nevie čítať matematické symboly (napr. číslice, operačné znaky),
  • zamieňa operačné symboly napr. + za -, . za :
  • nie je schopné prečítať viacmiestne čísla s nulami, čísla napísané zvisle,
  • zamieňa tvarovo podobné čísla napr. 6/9, 3/8, rímske číslice VI / IV, číslo 561 prečíta ako 5, 6, 1

Grafická dyskalkúlia

• • dieťa nevie napísať matematické znaky, číslice, má ťažkosti pri písaní viacmiestnych čísel (píše ich v opačnom poradí, zabúda písať nuly),
  • píše neprimerane veľké číslice, písomný prejav je neúhľadný,
  • pri písaní pod seba nie je žiak schopný umiestňovať jednotky pod jednotky, desiatky pod desiatky …
  • v geometrii sa objavujú problémy pri rysovaní.

Operačná dyskalkúlia

• • ťažkosti v matematických operáciách, ako je sčítanie, odčítanie, násobenie, delenie,
  • často sa objavujú zámeny matematických operácií,
  • deti sa často uchyľujú k písomnému počítaniu aj takých príkladov, ktoré možno ľahko zvládnuť spamäti,
  • ťažkosti pri riešení kombinovaných úloh, kde je potrebné udržať v pamäti jednotlivé výsledky tzv. reťaz 5+3+8-2

Ideognostická dyskalkúlia

• • nedostatky v chápaní matematických pojmov a vzťahov medzi nimi,
  • nedostatky v číselnom rade (počítanie po dvoch, po piatich atď.),
  • číslo napr. 6 vedia prečítať aj napísať, ale nechápu, že 6 je 2.3, 3+3, 10-4,
  • ťažkosti sa prejavujú v slovných úlohách.

 

Dyspraxia – je to porucha motorickej funkcie, výrazne postihnutá je pohybová koordinácia, osvojovanie, plánovanie a vykonávanie pohybov.

Prejavy dyspraxie:

• problémy pri pohybových aktivitách chytanie a kopanie do lopty, poskoky, problémy s chôdzou po schodoch,
• používať nožnice pri strihaní, maľovať, kresliť, ale aj napr. pri skladaní puzzle a pod.,
• problémy s udržaním pozornosti pri jednej činnosti,
• dieťa naráža do vecí okolo seba, bez príčiny padá alebo mu padajú predmety z ruky,
• ťažko sa učí nové veci, potrebuje dlhší čas na ich zautomatizovanie,
• nesprávne drží pero alebo ceruzku, písanie dieťaťu trvá príliš dlhý čas, písmo môže byť neúhľadné,
• pôsobí spomaleným dojmom,
• pribúdajú ťažkosti v matematike a v písaní,
• ťažko si pamätá inštrukcie, ťažšie si vie zorganizovať povinnosti,
• vyhľadáva najmä spoločnosť dospelých.